Posledné knižné resty

Ahoj knihomoli. Síce je už január, nová čitateľská výzva je na svete, no medzi rozpísanými recenziami som našla ešte niekoľko (už naozaj) posledných “restov” z minulého roka, ktoré by som si sem rada uložila.

V závere roka som objavila medzi knihami po mame dva skvosty.
Prvým bol Mastičkár, ktorého som spoznala najprv vo filmovej (inak veľmi vydarenej) podobe a až teraz som si prečítala knihu, napísanú Tadeuszom Dolega-Mostowiczom. Spočiatku som si myslela, že ma kniha nebude baviť, no opak bol pravdou. Dej bol plynulý, bez zbytočných a dlhých opisov, vďaka čomu sa mi čítalo ľahko a rýchlo. Navyše tým, že je kniha trochu staršieho dáta, reč bola mierne archaická, no pre mňa príjemná.
Mastičkár je príbeh o profesorovi Rafaelovi Wilczurovi, ktorý má na prvý pohľad všetko – dostatok prostriedkov, dobrú prácu chirurga, ženu a malú dcérku. Všetko sa však v priebehu pár dní zmení. Jeho manželka Beata zo dňa na deň odíde za iným mužom a vezme so sebou aj dievčatko Mariolu. Rafael začne od zúfalstva piť a pri jednej bitke ho trafia do hlavy, následkom čoho stráca pamäť. Neskôr si osvojí identitu Antona Kosibu a nájde si domov u mlynára Szapiela a jeho rodiny. Skromný a pracovitý Anton postupne začína liečiť ľudí: najskôr mlynárovho syna, ktorý má zle zrastené zlomené nohy, a neskôr ľudí zo širšieho aj vzdialenejšieho okolia. Sám ani nevie, kde sa naučil liečiť a hoci sa snaží rozpamätať, všetky snahy sú márne.
Popri Antonovi sledujeme aj príbeh lásky medzi dobrou Marienkou a mladým Leškom, synom miestneho továrnika. Obaja si musia veľa vytrpieť a prekonať množstvo predsudkov zo svojho okolia, až si uvedomia, že k sebe patria. Vyvrcholením príbehu je nešťastie Leška a Marienky, ktorí havarujú na motorke. Jedinou nádejou na záchranu je mastičkár, ktorý mladú Marienku, doslova vezme hrobárovi z lopaty. Uzdravením dievčaťa sa však príbeh nekončí a Anton sa dostáva do väzenia, pretože ukradol lekárovi tašku s nástrojmi, aby mohol Marienku (ktorú má úprimne rád ako vlastnú dcéru) operovať.
Verte či nie, príbeh sa napokon skončí dobre – no detaily vám neprezradím. Poviem iba toľko, že film je ako jeden z mála natočený presne podľa knižnej predlohy. A iba dodám, že kniha bola naozaj skvelá, pôsobivý bol napríklad popis operácie Marienky v doslova primitívnych podmienkach. Tento titul môžem len a len odporúčať.

Knihu hodnotím: 10/10

Druhou klasikou bola Tisícročná včela od slovenského autora Petra Jaroša. Tento román je rozsiahlejší než predchádzajúci, nakoľko ide o generačný román zasadený do obdobia konca devätnásteho storočia až po prvú svetovú vojnu. Myslím však, že kvantita na kvalite v tomto prípade neuberá. V príbehu je aj viacero fantastických prvkov, ktoré sú typické práve pre magický realizmus. Kniha sa čítala pomerne rýchlo, jazyk bol archaický (čo sa mimoriadne do daného obdobia hodilo) a okrem hlavného deja pozorujeme aj bočné dejové línie obohatené o ďalšie postavy dotvárajúce celkový príbeh.
V úvode sa zoznamujeme s rodinou Pichandovcov a s ďalšími vybranými obyvateľmi dediny Hybe. Martin Pichanda a jeho žena Ružena vychovávajú tri deti: Sama, Valenta a Kristínu. V priebehu deja sledujeme ich prácu, ako chodia múrať (murovať), ich bežné radosti, starosti a lásky. Zároveň pozorujeme meniacu sa politickú situáciu a blížiacu sa prvú svetovú vojnu.
Po rokoch sa na miesto Martina Pichandu dostáva jeho syn Samo, ktorý žije v rodičovskom dome so ženou a deťmi. Hoci ide v otcových šľapajách, chodí na múrania, no nedarí sa mu tak ako otcovi. Život ho ťažko skúša a zo šiestich detí mu ostane doma iba najmladší syn. Dvoch synov mu vezme vojna, jedného zastrelia pri povstaní, ďalší odíde do Ameriky a dcéra mu nešťastnou náhodou zahynie v mlyne. Valent vyštudoval za právnika, zanechal svoju milú Hanku a zo zištných dôvodov si vzal statkársku dcéru a žijú v meste. S Hankou však čaká dieťa a nešťastné dievča pri pôrode zomiera. Kristína sa tiež vydala, no manželstvo bolo dlho bezdetné. Až konečne otehotnela, jej muža zabil v lese strom a potratila. Začala žiť s Julom Mitronom, s ktorým vychováva dve deti a navyše sa stará aj o jeho ženu Matildu, ktorá sa pomiatla.
V závere sledujeme ako verbujú vojakov do vojny, ako vojaci berú z kostolov zvony a ako ťažko nesú vojnu matky, manželky a deti chlapcov, ktorí bojujú… Či je príbeh smutný, obyčajný, zaujímavý alebo nudný či sa končí šťastne, či nešťastne je na posúdení každého. Mne osobne sa páčil – bol to pohľad na obyčajného dedinského človeka, na okolnosti, ktoré ho ovplyvňujú (i keď niektoré časti sa mi zdali trochu nezáživné).
Symbolika včely sa nesie od začiatku do konca: človek je práve ako tá včela. Celé generácie budujú niečo, čo má byť lepšie pre ich potomstvo a tento kolobeh sa hádam nikdy neskončí.

Knihu hodnotím: 9,5/10

Posledný titul je z iného súdka – konkrétne z oblasti vedecko populárnej literatúry.
O knihe od autora menom Alistaire Horne: Napoleon a jeho doba som počula už dávnejšie. Zaujala ma najmä tým, že vyšla v edícii s ďalšími pozoruhodnými dielami, napríklad Medicínou, ktorú som prelúskala ešte na strednej škole a veľmi sa mi páčila. Dlho som zháňala ďalšie knižky z tejto edície, až som na jednu natrafila na burze v našej obecnej knižnici a bez zaváhania som ju vzala.
Čo sa deja týka, názov presne vypovedá o čom sa čitateľ dozvie. Autor vykresľuje Napoleona nielen ako generála ale aj ako človeka, jeho komplikovaný vzťah s prvou manželkou Jozefínou či vzťah k ľuďom v jeho okolí. Kniha však nepodáva obraz iba o Napoleonovi ako dôležitej historickej postave ale najmä o jeho vplyve na módu, architektúru Paríža a v podstate celé jedno obdobie v dejinách Francúzska.
Priznávam, že zo začiatku som sa akosi na knihu nevedela “naladiť”, no postupne som sa dozvedala viac a viac zaujímavých informácií, sem-tam nejaké tie klebiet či pikošiek a na konci som zhodnotila, že kniha sa mi koniec-koncov páčila. Hoci toto obdobie nepatrí medzi moje favorizované.
Text bol rozdelený do kapitol, ktoré približovali jednotlivé oblasti života za Napoleona alebo oblasti zo života samotného Napoleona. Text bol zrozumiteľný, plynulý a nemám veľmi knihe čo vytknúť.

Knihu hodnotím: 9/10

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s