Čitateľská výzva: január

Prvý mesiac v roku je za nami a to znamená aj spísanie si prehľadu prečítaných titulov. Začiatok roka padol na víkend, vláda schválila ďalší lockdown (čiže ďalšiu prácu z domu) a to znamenalo aj viac času na čítanie a voilá – tu je výsledok:

1. Herbert George Wells: Vojna svetov
Isto viacerí z vás poznajú film s Tomom Cruiseom (patrí medzi filmovú klasiku), no tento román bol napísaný oveľa skôr, než by ste si mysleli, ešte na konci 19. storočia.
Príbeh je písaný formou výpovede autora, ktorý prežil inváziu mimozemšťanov. Jeho meno nepoznáme, no práve on bol svedkom explózie na planéte Mars. Až neskôr sa ukázalo, že Marťania na Zem strieľali z dela, dokonca každých 24 hodín bola vyslaná ďalšia dávka. Dom hlavného hrdinu sa nachádzal neďaleko miesta dopadu prvej rakety. Išlo o valec, v ktorom boli mimozemšťania a takmer hneď po dopade začnú stavať neznámy stroj. Ľudí začnú likvidovať záhadným zeleným lúčom a hlavný hrdina sa rozhodne ukryť manželku v inom meste. Keďže vďaka Marťanom a ich útokom je od manželky odrezaný, snaží sa prežiť a starostlivo popisuje celú svoju cestu.
Dnes sa tieto popisy zdajú smiešne – napríklad tripody prirovnáva k trojnohej stoličke, ktorá sa používala pri dojení, no treba si uvedomiť, že ľudia z prelomu storočí ešte nemali také technické možnosti ako my. Pojmy ako mimozemšťan či Marťan boli ešte v plienkach, rovnako ako mimozemská invázia. Samozrejme, dnes očakávame od sci-fi literatúry oveľa viac, no v dobe keď bolo aj auto výnimočným zjavom, museli byť tieto opisy prelomové.
Na záver chcem podotknúť, že vzhľadom na danú dobu ide o veľmi vierohodné zobrazenie modernej technológie.

Knihu hodnotím: 9/10

2. George Orwell: Zvieracia farma
Zvieracia farma sa na prvý pohľad môže javiť ako rozprávka – zvieratá na farme rozpútali revolúciu, vyhnali majiteľa farmy, večne opitého pána Jonesa a s vidinou lepších čias a svetlej budúcnosti prebrali zodpovednosť sami za seba. Spočiatku sa nové zriadenie javí sľubne – potravy je dostatok, zvieratá sú si rovné a šťastné. Spíšu pravidlá, ktorými sa majú všetky riadiť a zo začiatku ich aj dodržiavajú.
Postupne a nenápadne sa k moci dostanú prasatá a systém sa začína meniť. Po moci dychtivý Napoleon sa zbaví svojho súpera, prasaťa Snehuliaka a systematicky zavádza teror, znižuje prídely jedla a núti zvieratá pracovať čoraz viac a viac, zatiaľ čo privilegovaná vrstva obsadí dom pána Jonesa. Dokonca si dovolí aj popraviť niekoľko zvierat. Pravidlá napísané na stene sa postupne menia podľa toho, ako sa Napoleon a ostatné prasatá rozhodnú. Keďže viaceré zvieratá nevedia čítať alebo sa im zdá, že si pravidlá pamätali nesprávne, drobné chyby akoby prehliadali. Na konci platí už iba jedno staré známe pravidlo: “Všetky zvieratá sú si rovné, ale niektoré sú si rovnejšie”.
Myslím si, že toto dielo bude svojim spôsobom aktuálne v každej dobe, pri každej politickej situácii a vrelo ho všetkým odporúčam.

Knihu hodnotím: 10/10

3. Thomas More: Utópia
Pri tejto knihe si treba uvedomiť, že ide doslova o historický kus, keďže prvýkrát uzrela svetlo sveta ešte v roku 1516 v Antverpách. Z rozhovoru trochu mužov (jedným z nich je samotný autor) sa dozvedáme o ostrove menom Utópia, ktorý nám rozprávač menom Rafael Hythloday priblíži v dvoch knihách.
Štát Utópia je fiktívnym ostrovom, kde dospelí ľudia majú prácu (každá rodina má svoje remeslo), niektorí sú zameraní vedecky a niektorí vykonávajú politické funkcie. Zároveň je každý povinný odpracovať dva roky v poľnohospodárstve a všetko čo vyprodukujú patrí ľuďom v Utópii. Krajina je síce demokratická, no občas som mala pocit ako keby autor sympatizoval s komunizmom. Možno by sme niektoré časti mohli chápať ako varovný prst, že nie vždy všetko, čo sa javí ako dobré a ideálne také aj v skutočnosti je.
Kniha bola plynulá, no čítala sa mi trochu ťažšie, keďže v podstate celý text bol iba opis Utópie, jej obyvateľov, zvykov a zákonov rozprávaný jednou osobou. Na druhej strane, splnila svoj účel a čitateľ krajinu spoznal ozaj detailne.
Iba pre zaujímavosť dodám, že Thomas More patril k dôležitým osobnostiam anglických dejín a hoci bol popravený, anglikánska cirkev ho dnes uznáva ako svätca.

Knihu hodnotím: 8/10

4. Robin Cook: Hostiteľ
Tak ako som bola nadšená z predchádzajúcej knihy, pri čítaní tejto som bola trošku sklamaná. Možno je to tým, že Cookoviek mám načítaných dosť veľa a teda už poznám autorov “rukopis”, možno to bolo tým, že na tento príbeh som nemala to správne rozpoloženie.
Každopádne zápletka bola dobrá (ako vo väčšine príbehov) a človek sa opäť dozvedel niečo zaujímavé z medicínskeho prostredia. V Hostiteľovi je hlavnou postavou študentka medicíny, ktorej priateľ sa po banálnom zákroku nepreberie z anestézy. Keďže Lynn chce vedieť prečo, spolu so spolužiakom Michaelom sa vydajú na pátranie po príčinách. Objavia ale navlas podobné prípady a rozbehnú vyšetrovanie po vlastnej línií. A ako to väčšinou býva, zapletú sa do veľmi nebezpečnej hry: tentokrát ide o testovanie liekov na komatických pacientoch.
Myslím, že kniha sama o sebe nebola zlá a pokiaľ sa vám Cookov štýl páči, bude sa vám páčiť aj toto dielo. Mne osobne trošku pripomínalo autorovu prvotinu Kómu, no inak hodnotím aj napriek všetkému kladne: príbeh bol dynamický, napínavý a trochu aj poučný.

Knihu hodnotím: 8,5/10

5. Daphne du Murier: Rebecca
Až do Vianoc som o tejto knihe nepočula, no keď som ju začala čítať, “zhltla” som ju na dvakrát. Príbeh je o mladom dievčati, ktoré v Monte Carle spozná bohatého vdovca Maximiliana de Winter. Po krátkej známosti sa vezmú, svadobnú cestu strávia v Taliansku a následne prichádzajú na panstvo Manderley. Mladá pani de Winterová si postupne zvyká na odlišný život na aký bola zvyknutá. Či chce či nie, všade ju prenasleduje tieň jej predchodkyne, ktorá sa pred rokom utopila v zálive za domom. Aby toho nebolo málo, nevyhne sa ani porovnávaniu zo strany susedov a služobníctva, predovšetkým od komornej. Tá otvorene vyjadruje svoju nespokojnosť s novou pani domu svojim nepríjemným správaním sa. Čoskoro sa začnú odhaľovať podrobnosti o smrti predchádzajúcej pani domu a hlavná hrdinka sa postupne dozvedá čo sa vlastne v tú osudnú noc stalo. Nepoviem viac, iba toľko, že nie je všetko také ako sa na prvý pohľad zdá 🙂
Čo sa týka deja, nemám knihe čo vytknúť, príbeh ma celkom pohltil. Prvá polovica bola viac romantická a druhá zas detektívna a podľa môjho skromného názoru tvorili vyvážený celok. Až na niekoľko gramatických chýb, preklepov a podobných nedokonalostí som nenašla žiadne negatívum.

Knihu hodnotím: 10/10

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s